Už sa dokážem ísť opaľovať alebo v kaviarni sedieť na slnečnej strane.
Ale stálo ma to veľa snahy, veľa námahy a energie, aby som si naň zvykol. Slnko som predtým rád nemal. Vždy som vyhľadával tieň. Dokonca aj umelé svetlo mi prekáža. Aj v podniku si sadnem na to najtmavšie miesto.
Ale tu vzniká pre mňa jeden zaujímavý moment.
A tým sú ľudia. Tento moment sa mi vždy ťažko spracovával. Myslím ľudí.
Ale teraz myslím konkrétne ľudí, ktorí slnko ospevujú. A tým teda myslím skoro všetkých ľudí.
Že už je jar. Slniečko nám konečne svieti. Každý deň to počujem od ľudí ako milujú slnko. Ako je super, že nám zase svieti. Že konečne nám prišlo leto a s ním prišlo aj to ospevované slnko.
Veď každý má rád niečo iné a ja im to slnko neberiem. Nech si ho majú. Pre mňa za mňa aj v noci.
Ľudí, ktorí slnko nemajú radi poznám veľmi málo. Skoro všetci ho majú radi. Ako keby o nejakej droge alebo o sexe rozprávali. Aké je úžasné a akú energiu im dáva.
Ale zarazím sa, keď ja odveký nemilovník slnka nastúpim napríklad do takej električky.
Ja si vyslovene potrebujem sadnúť na neslnečnú stranu, lebo ma to slnko zabije. Nastúpim a čudujem sa, že sa električka neprevalí na tú stranu, kde je tieň, pod váhou ľudí tam sediacich. Nie že väčšina ľudí, ale úplne všetci sedia v tieni.
A ja spracovávam. Hodnotím. Analyzujem.
Ako je možné, keď všetci milujú to slnko, že sedia v električke mimo neho. Prečo si ho odopierajú. Veď keď ho raz mám rád, tak ho mám rád aj v električke. Neprezliekam predsa kabáty.
Nakoniec si sadám na voľné miesto. Samozrejme to najslnečnejšie s myšlienkou, že ľudia, ktorí cestujú električkou, slnko radi nemajú. Tí, ktorí ho radi majú, asi uprednostňujú iný typ dopravy. Tak si spokojne sedím, že som medzi svojimi...
P.S.: niečo podobné mám tú možnosť zažiť v kaviarňach s terasami.
12. jún 2018 o 15:42
(upravené 12. jún 2018 o 16:59)
Páči sa: 0x
Prečítané: 185x
Slniečko
Teplo mám rád. Slnko sa mi prijíma o niečo ťažšie. Nikdy som mu nejak neholdoval. Ale nejak som ho prijal za svoje.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)